Na začiatku bola snaha dozvedieť sa viac o tom, odkiaľ pochádzame. Odkiaľ prišli naši predkovia, ktorí žili v Rabči, dedine na severe Slovenska neďaleko hraníc s Poľskom a kedy sa tak stalo. Hľadanie predkov v matrikách a rôznych dokladoch je napínavé ako detektívka. Pri bádaní v archívoch zistíme rôzne zaujímavosti a neraz aj prekvapenia. Pri tvorbe rodokmeňa či skôr rozrodu našej rodiny som postupovala obvyklým spôsobom, od najnovších údajov k najstarším. Veľkou pomocou mi bolo, že sama pochádzam z tejto rodiny a členov predošlej generácie som osobne poznala alebo som o nich vedela od matky.

Pri tvorbe rodokmeňa však bolo treba podrobne mnohokrát preštudovať existujúce doklady. Zistené informácie by bolo škoda nevyužiť, preto sa táto práca nakoniec zaoberá širšou rodinou našich pradedov, okrem rodičov podáva informácie aj o ich súrodencoch. Napriek podrobnému štúdiu sa časom môžu nájsť aj ďalšie, doteraz neznáme a preto neprebádané materiály. To, čo sa mi podarilo zistiť, som usporiadala chronologic- ky, od najstarších po najnovšie známe fakty, doplnené spomienkami vlastnými aj iných členov rozvetvenej rodiny.

Nevieme, či Raticovci žili v Rabči od jej vzniku, možno žili pod inými menami. Počas tvorby tohto rodokmeňa sa potvrdilo, že v Rabči podobne ako v okolitých, najmä goralských dedinách, dochádzalo k častým zmenám priezviska (Rabčanský-Jaššak, Rabčanský-Glejtak, Rabčanský-Potaraný, Bartkoviak-Pitak, Briš-Želazko, Korman alias Sika, Želazko alias Pons, Adamčík alias Potarany, Rabčanský-Ragul, atď.), dokonca niektoré rodiny súbežne, v tom istom čase používali viacero priezvísk (napríklad priezvisko Rózy Raticovej rodenej Smolárovej sa uvádzalo s ďalšími takmer rovnocennými prímenami Kovaliček a Otiepka, dokonca aj v tvare Oscepka). Taká situácia bola v priezviskách najmä koncom 18. storočia, neskôr sa pomery trochu zlepšili.

V listinách viažúcich sa k Rabči sa Raticovci objavili, keď už mala dedina za sebou vyše 200 rokov svojej existencie, v druhej polovici 18. storočia. Prvá zmienka o rodine Ratica v Rabči pochádza z roku 1770. Staršie údaje sa zatiaľ nepodarilo o rodine Raticovcov v dokladoch viažucich sa k Rabči nájsť. Matrika narodených, či skôr pokrstených (Matrica baptisatorum) obce Rabča sa zachovala až od roku 1766, matrika manželstiev (Matrica copulatorum) od roku 1787 a matrika zomrelých (Matrica defunctorum) od roku 1786.

Z týchto matrík, nachádzajúcich sa v Štátnom oblastnom archíve v Bytči, pochádza väčšina údajov o našom rode. Aj tie sú však neúplné, pán farár Kecera, ktorý spravoval rabčanskú farnosť počas druhej svetovej vojny, v pohnutých časoch prechodu frontu začiatkom apríla 1945 vo farskej kronike uviedol, že ruskí vojaci zobrali z fary okrem iných vecí aj matriku sobášených.1 Matričné údaje sú doplnené údajmi z rôznych súpisov Oravského panstva, zo sčítania obyvateľstva, z katastrálnych hárkov a z iných listín, ktoré sa podarilo nájsť.[1]